Príchod do Ekvádoru bol v mnohom ovplyvnený prechádzajúcim 6 týždňovým pobytom v Kolumbii. Ako? Nuž, je to iné, keď prídete do krajiny z domova, plní elánu a enormnej chute objavovať nové miesta. Nieže by sme ju stratili, no už sme videli džungle, vodopády aj pláže, španielčinu sme už mali v uchu a vo svete s názvom Južná Amerika sme sa celkom udomácnili.
Už pár kilometrov za hranicami mi bolo jasné, že prichádzame do úplne inej krajiny. Všetko bolo sivšie a o čosi menej zelené. Faunu tvorili najmä kaktusy a sukulenty snažiace sa prežiť na kamenných stráňach padajúcich až dole ku korytu rieky. Prvé hodiny autobusom sme mali výhľady na hlboké kaňony. Celkom iná krajina ako tá, na ktorú sme sa pozerali doteraz.
Prvé miesto, v ktorom sme zhodili backpacky bolo Otavalo, iba 3 hodiny autobusom od kolumbijských hraníc. Nechápala som, ako je možné, že iba pár kilometrov od hraníc leží tak rozdielny svet. Čerstvý vzduch, všade naokolo vysoké vulkány a v uliciach voňalo palo santo.
Najväčšia zmena, z ktorej som nevedela odtrhnúť oči, boli ľudia. Trochu nižší, trochu tmavší, trochu viac indiáni. Staršie ženy chodili stále tradične oblečené a tmavé vlasy mali upravené vo vrkočoch. A muži nemali o nič kratšie vlasy. V porovnaní s Kolumbijcami boli vážnejší, uzavretejší, menej usmievaví, no rovnako milí a ochotní poradiť.
Čo vidieť v Quite – hlavnom meste Ekvádoru
3-týždňový itinerár v Ekvádore pre backpackerov
11 super vecí v Baños, jednom z TOP miest v Ekvádore
