Posledná cesta ma odniesla do sveta takmer na 8 mesiacov. Vízia bola cestovať pomalšie ako v Južnej Amerike, takže rozhodnutie stráviť 3 mesiace v Indii či 2 mesiace na dobrovoľníctve na Sri Lanke prišlo neplánovane, ale prirodzene. Rozhodnutie kúpiť si letenku domov padlo v pohraničnom meste po vstupe do Laosu, kedy sme po pol roku na cestách začínali pociťovať, že by sme si chceli na chvíľu pripomenúť každodennú rutinu domova.
Čo robím, keď necestujem?
Domov sa vždy snažíme vrátiť pred letom. Festivaly, noci pri ohni, v spacáku a v hamaku ma nabíjajú energiou, slobodou a láskou, akú dokážu zhmotniť len kamaráti a ľudia na podobnej vlne. V lete 2024 som stihla zažiť 6 festivalov – niektoré pracovne, niektoré zábavne a prvýkrát ako súčasť programu na festivale Atmosféra. Popri tom ešte týždeň na dodávke v Čechách, 2 rodinné oslavy, predĺžený víkend s kamoškou z jogového kurzu v Indii a pár kúpačiek na Mare. Škoda len, že neostalo viac času na turistiku. Táto letná sezóna bola po dlhom čase prvá, kedy som si neodbalila sváču pri vrcholovom obelisku na Baranci.
Od roku 2022 som súčasťou občianskeho združenia Cestou necestou a spolu s Nikou organizujeme cestovateľské prednášky v niekoľkých slovenských mestách. Za posledných 10 mesiacov sme usporiadali 3 prednáškové šnúry pod hlavičkou Cestou necestou, cestovateľský seriál v kultúrno-komunitnom centre Hory Doly či letnú sériu prednášok pod holým nebom na Stanici Záriečie v Žiline. Sri Lanku sme ukázali aj dôchodcom v Lučenci a vyše 30 kamošov sme spojili hneď po návrate v bratislavskom Matsu. Spolu je to viac než 40 prednášok, počas ktorých sme vás zobrali nielen na našu poslednú cestu po Ázii, ale aj do medzikoronovej Panamy a do Turecka, kde sme si odbehli na 3 týždne v septembri.
Už teraz vieme, že v budúcnom roku usporiadame niekoľko podujatí v rámci Cestou necestou. Na prelome septembra a októbra prinesieme poznanie a zážitky z cesty, ktorá začína už o pár dní vo Vietname. Plán máme na prvé 2 týždne, ktoré tam strávime spolu s mojou mamkou. Potom sú len čisté stránky, ktoré by som rada zapísala Sumatrou, Jávou a občasným surfom. Zvyšok nechávam na život.
Máte aj vy za sebou cestu, o ktorú by ste radi podelili s ostatnými? Zažili ste niečo zaujímavé a pozreli sa na miesta, ktoré by ste chceli zdieľať s ostatnými? Medzi nás do Cestou necestou neustále hľadáme šikovných spíkrov, organizátorov či fundriserov, ktorí by sa radi podieľali na tvorbe cestovateľského festivalu. Ak vás to zaujalo, prečítajte si viac na webe a buďte aj vy súčasťou Cestou necestou.
Bez práce nie sú koláče
Posledné roky cestujem ako digitálna nomádka, čo znamená, že mám so sebou v batohu vždy aj notebook a pracujem počas cesty. Už štvrtý rok som na voľnej nohe a platím živnostenské odvody. Venujem sa online marketingu a spravujem niekoľko klientských účtov na sociálnych sieťach. Na cestách dodržujem dokonalý work-life balans a prácu vyvažujem spoznávaním, no doma po dlhšom čase strácam nastavenú rovnováhu. Tým, že mám akosi viac voľného času, mám tendenciu zapĺňať ho prácou, lebo veď „čo budem“.
Tak som si na záver tohto roka prešla celkom rušným a napätým obdobím, kedy ručnú brzdu zatiahli až Vianoce. Spätne som za túto skúsenosť vďačná, lebo mi priniesla nové výzvy, míľové pracovné posuny, možnosť pracovať na hodnotných projektoch a jasné zvedomenie si toho, kde sú moje hranice.
Opäť balím backpack
Čas na Slovensku bol skvelý, avšak posledné mesiace sa absencia cestovania ozývala stále silnejšie. Čoraz častejšie som mala otvorené okná s lacnými letenkami a vymýšľala, kde by sa dalo vypadnúť hoci len na pár dní. Vždy som ich zavrela s tým, že popri všetkých aktivitách, ktoré máme, to nie je rozumné riešenie. Takže som iba odrátavala týždne a dni do 10. februára.
Posledný týždeň pred odletom som si postupne odfajkávala všetko, čo som si spísala na odchodový „to do list“. Uzavrela pracovné povinnosti, obnovila si medzinárodný vodičák, kúpila vnútroštátne letenky aj ubytovanie na prvých pár dní, zvesila vianočný stromček, podala daňové a našla šoféra, ktorý nás na 16 hod. prestupe v Pekingu vezme na Veľký čínsky múr.
Veci mám už niekoľko dní zbalené v komíniku na poličke a nabíjam baterky do foťáku, ktorý mi už tiež chýbal. Snáď nikdy som nebola na cestu lepšie pripravená. Aj to mi potvrdzuje, že som doma už dlho. Aj keď tento kút sveta poznám, nie som o nič menej vzrušená z prichádzajúceho dobrodružstva. Juhovýchodná Ázia mi je známa a do Vietnamu aj Indonézie sa pozriem už druhýkrát. Niektoré miesta uvidím prvý raz, na iné sa možno po rokoch vrátim znova. O tom, aké to bude, vám určite napíšem článok.
Aj keď si batoh na pár mesiacov balím už niekoľký krát, vždy je to krok do neznáma. Ani s cestovateľskými skúsenosťami ma neopúšťa rešpekt a pokora, ani nadšenie a radosť. Dobila som doma baterky a som pripravená prijať všetko, čo cesta prinesie. A potom to priniesť aj vám.
Zrušenie či meškanie letu? Ako na kompenzáciu a vrátenie peňazí
13 najlepších miest, čo vidieť v Bangkoku
8 jednoduchých krokov, ako cestovať na vlastnú päsť
Dovolenka na Sri Lanke: 21-dňový itinerár
Predĺžený víkend v Záhrebe: čo robiť, vidieť a zažiť počas 3 dní
