Pristávacej plochy bombajského letiska sme sa dotkli krátko po 1 ráno, 8 hodín po tom, ako sme sa odlepili od Európy. O 4 poobede v ten istý deň sme čakali na Jitendru (čítaj Džitendru) – rodeného Bombajčana, ktorý nám mal ukázať miesto, kde celý život žije. Slum Dharavi – jeden z najväčších slumov sveta.
Obsah článku
História Dharavi
Názov Dharavi je odvodený od slov dhara, čo v miestnom jazyku znamená rieka a vi, teda plynúť. Dharavi je teda v preklade niečo ako plynúca rieka. Toto pomenovanie vzniklo, keď sa prvý obyvatelia v tejto oblasti usadili na brehoch rieky Mithi. Boli to rybári, ktorí postupne založili dedinu Koliwada. Vtedy to ešte nebol slum, iba obyčajná indická dedina na pobreží.
Slum vznikol až o niekoľko rokov neskôr. Postupne sa vypracoval na najväčší slum v Ázii a 3. najväčší slum na svete. Na území veľkom ako newyorský Central Park žije milión obyvateľov. To je asi toľko, koľko má napríklad Bahrain, Bahamy, Grónsko alebo Fiji. Jitendra nás ním previedol za viac ako 2 hodiny, zdieľal s nami množstvo zaujímavostí zo života jeho obyvateľov a všetko, čo som sa dozvedela, som napísala do týchto riadkov.
V úvode tour
Jitendra, ktorý tu turistov sprevádza už viac ako 10 rokov, s nami na začiatku tour zdieľal, prečo to vlastne robí. Vraj chce búrať predsudky, ktoré sa o slume šíria. Kriminalita, nebezpečné miesto, ľudia bez práce. Tvrdí, že verejná mienka o Dharavi sa od reality líši ako krava od zebry (toto spojenie nepoužil, to som si vymyslela ja :D).
Prvý fakt, ktorý ma prekvapil je, že v Dharavi vraj nik nežobre. Všetci majú robotu. Miestni nie sú leniví povaľači, ktorí čakajú na štáte príspevky vyvalení v tieni. Tí šťastnejší pracujú v meste za lepší peniaz, no väčšina z nich priamo v slume, v jednej z tisícok prevádzok, ktoré v slumoch fungujú.
Práca, práca, práca
Dharavi sa rozdeľuje na dve časti – rezidenčnú a industriálnu. Veľké množstvo ľudí pracuje s plastami. Asi ste zmätení, vysvetlím.
Spracovanie plastu
V Dharavi funguje veľké množstvo prevádzok, v ktorých sa spracovávajú plasty. V praxi to znamená, že do slumu putuje kopa plastov nielen z Bombaja, ale aj okolitých krajín, výnimočne dokonca až z Európy. Tu sa plasty očistia, hádžu do prístrojov, ktoré ich rozomelú na malinké kúsky, balia do vriec a predávajú spoločnostiam, ktoré vyrábajú produkty z recyklovaného plastu.
Nemyslite si, že sa tu spracovávajú len plastové fľašky. Spracováva sa všetko. Od viečok na coffee to go až po záhradné stoličky a plastové kýble. Jednoducho všetko. To sa potom uskladňuje v úzkych uličkách popri domoch, čo takisto nepôsobí veľmi esteticky, ale ten bordel je ich práca.
Rozmýšľam, aký slovom nazvať tie „prevádzky“, v ktorých ľudia robia. Predstavte si malú miestnosť bez okna, ktorá už má to najlepšie za sebou. Špinavá podlaha, steny a smrad, ktorý sa nedá vyvetrať. Aj keby tam boli okná, tak vzduch v tých úzkych uličkách neprúdi. Takisto neprúdi ani denné svetlo. Ako som hovorila, domy sú vysoké a uličky úzke. „Kancelárie“ robotníkov sú polotmavé kutice s umelým osvetlením.
Koža
Popri recyklácii plastu je významný aj kožený priemysel. Ten patrí medzi najstaršie, ktoré v slume existujú a zamestnáva tisícky ľudí. V srdci Dharavi prebieha celý proces spracovania kože – od očistenia surovej kože, zbavenia chlpov, farbenia až po finálne úpravy.
Plasty a koža sú len časť z toho, čo obyvateľov Dharavi zamestnáva. Šije sa tu oblečenie, vyrába mydlo a pečie jedlo, ktoré kŕmi celý Bombaj. Z hinduistickej časti sa každý večer dymí, lebo domáci sa venujú hrnčiarstvu a večer svoje výrobky vypaľujú. Dharavi je jeden veľký úľ, kde všetci od ráno do večera na niečom pracujú.
Práca, a čo pláca?
Asi tušíte, že žiadne terno. Indovia trávia v práci asi 12 hodín denne, ale ich plat nepresiahne 5€ za deň. Títo ľudia celý život drú, no nikdy sa nemajú dobre. Aj keby sa chceli pokúsiť o zmenu, bráni im v tom kastovný systém. Ten udržuje chudobných chudobnými a bohatých bohatými.
Potom je tu ďalší háčik. Indov je veľa a práce málo. Ak by sa aj niekto naštval a hodil výpoveď na stôl, v rade za ním stojí ďalších milión ľudí, ktorí sa o miesto pobijú. Toto má za následok, že práca tu všeobecne nemá vysokú cenu.
Tiež to tu nefunguje úplne tak, že prídete do fabriky a uchádzate sa o miesto. Vaše zamestnanie čiastočne určuje kasta, čiastočne zamestnanie vašich predkov. To znamená, že ak vaši rodičia boli hrnčiari a ich rodičia tiež, budete aj vy. Bodka.
Problém pri vašom záujme o prácu pri výrobe plastov by bolo aj rodinkárstvo. Nieže by fungovala korupcia, ale indické rodiny sú veľké a práce málo. Je tak logické, že radšej vo firme zamestnáte syna, bratranca alebo švagra, ako niekoho neznámeho z ulice.
Bývanie
Na 2,5 km2 tu žije milión obyvateľov. Je vám asi jasné, že sa musia potlačiť. Domy sú dvojposchodové, jedna rodina žije hore a druhá dole. Väčšinou majú iba dve miestnosti. Prvá je predsieň a kuchyňa v jednom, druhá obývačka a spálňa v jednom. Samozrejme, pre celú rodinu. Ak by som to mala uviesť v čísla, rozprávame sa tu o 10 m2, ktoré obývajú štyria až piati ľudia.
Cena za prenájom týchto priestorov sa pohybuje od 50 do 100€. Záleží na tom, kde bývate. Ak na okraji slumu, kde je viac svetla a občas zafúka čerstvý vzduch, je to drahšie. Ak v strede, lacnejšie.
V prevádzkach v Dharavi pracujú aj ľudia, ktorí sa sem prisťahovali z okolitých dedín. Väčšina z nich žije na rodinných farmách, ktoré však neuživia celú rodinu. Preto niektorí muži prichádzajú do Dharavi. Majitelia fabrík im dovolia v nich aj bývať, takže okrem domov sú obývané aj tie. Miestom sa tu šetrí.
Tí, ktorí prišli do Dharavi za prácou, chodia domov raz ročne, počas obdobia zberu. Pomôžu rodine, pozdravia manželky a deti, a opäť sa vrátia do slumu. Napriek nízkemu platu sú schopní niečo ušetriť a posielať domov.
Voda, toalety a hygiena
Hoci vláda v slume zaviedla potrubie a vodu, tá funguje iba dve hodiny denne. Vtedy sa ľudia snažia nabrať si jej čo najviac, ako sa dá. Naopak elektriny je dostatok a je pomerne lacná.
Ak príde reč na hygienu, neviem či sa o nejakej môžeme baviť. Špina, odpadky a kontaminovaná voda sú len časť ľadovca. Ďalšiu veľkú časť predstavujú toalety. Tie nemá každá domácnosť v dome tak, ako to poznáme my. Sú na ulici a sú zdieľané. Na jeden záchod v Dharavi pripadá 1400 ľudí.
Náboženstvo
61% obyvateľov sú hinduisti, 30% moslimovia, 6% kresťania, zvyšok budhisti a iné minoritné náboženstvá. Tie tu dnes žijú vedľa seba v mieri, no nebolo to vždy tak.
V 20. rokoch 20 storočia vznikla silná pravicová pro-hinduistická organizácia RSS. Popudom k jej vzniku bol rozmáhajúci sa islam, čo sa niektorým predstaviteľom Indie nepáčilo. Videli Indiu čisto hinduistickú. Nastali krvavé nepokoje, ktoré sa rozšírili po celej Indii a neobišli ani Dharavi. Dovtedy pokojne žijúci obyvatelia začali medzi sebou bojovať a navzájom si vypaľovali domy.
Dnes už síce žijú v mieri, no násilné obdobie 20. rokov má za následok, že dnes je rezidenčná časť rozdelená na čisto moslimskú a čisto hindu časť.
Drogy
To by som asi nebola ja, keby som sa sprievodcu neopýtala na drogy. Aj užívanie drog určuje náboženstvo a chudoba. Rozšírená a čiastočne akceptovaná je marihuana, ktorú fajčil aj Shiva. Naopak alkohol takmer nenájdete. Je hriechom pre hinduistov aj moslimov.
Keďže v Dharavi vládne chudoba, kokaín ani pervitín si nikto nemôže dovoliť. Namiesto toho tu funguje inhalácia lepidla a podobné lacné alternatívy. Jitendra nám prezradil, že pozná muža, ktorý sa zdroguje tak, že napíše čosi na papier, vyzmizíkuje to a papier potom zje.
Na záver
Dharavi je jeden z najväčších slumov sveta, kde všetci pracujú a deti chodia do školy. Úplne iný, ako by ste si na prvý pohľad mysleli. Ľudia sa snažia žiť poctivo a slušne. Povie vám veľa o Bombaji aj o Indii. Inak, je to ten slum, ktorý poznáte z filmu Milionár z chatrče.
