Čo si ako prvé vybavíte pri slove Medellín? Či už je to kokaín, Pablo Escobar alebo Narcos, všetko spomenuté sa mesta dotýka dodnes. Za svetovú popularitu vďačí drogovému barónovi, ktorý svojej krajine okrem slávy priniesol hlavne jedny z najtemnejších čias kolumbijskej histórie. Hoci minulosť nechalo mesto ďaleko za sebou a celej Kolumbii ide príkladom pozitívnych zmien a napredovania, niektorých démonov sa stále nezbavilo. My sme počas spoznávania Medellínu na niekoľko z nich narazili.
Obsah článku
Základné info
Medellín je druhé najväčšie mesto Kolumbie a tretie najhustejšie osídlené v celej Južnej Amerike (po Mexico City a Sao Paulo). Vďaka všadeprítomnej zeleni a mestským parkom však mesto nepôsobí až tak preľudnene. Leží v úzkej doline a podobne ako v Bogote, aj tu sa mesto postupne dvíha do okolitých kopcov. Vďaka nadmorskej výške je priemerná ročná teplota príjemných 24 stupňov a Medellín sa preto nazýva aj „mesto večnej jari“.
História a ako to vlastne všetko začalo
Ešte v roku 1674 tvorilo Medellín iba 3000 obyvateľov a na mape bol len bezvýznamnou bodkou. Rozmáhať sa začal o 200 rokov neskôr s príchodom železnice. V Medellíne vďaka nej expandoval textilný priemysel, ktorý je dôležitou súčasťou kolumbijskej ekonomiky dodnes.
Situácia sa začala meniť v roku 1948, keď do Medellínu začali húfne prichádzať utečenci z pacifického pobrežia, ktorí unikali pred vojnou a vzmáhajúcemu sa obchodu s drogami. Napriek pracovným miestam pochádzajúcim z textilnej výroby ostalo mnoho ľudí bez práce a drvivá väčšina utečencov nemala inú možnosť ako squatovať v okolitých kopcoch. Tak sa v priebehu 25 rokov populáciu Medellínu strojnásobila na viac ako milión obyvateľov. Nedostatok pracovných miest a možností zabezpečiť si základné životné potreby zmenil príchod kokaínu.
Kokaínové epicentrum
V 70. rokoch minulého storočia bol Medellín hlavným mestom obchodovania s kokaínom. Toto postavenie bolo neskôr posilnené vojnou s Nikaraguou, ktorá konkurovala miestnym kartelom vďaka obchodu s crackom. Kolumbia prežívala najťažšie časy medzi rokmi 1989 až 1993, kedy sa miestnym autoritám konečne podarilo Pabla Escobar lokalizovať a zastreliť.
Kokaín bol len začiatok
Poďme od základov – čo to vlastne kokaín je? Ide o chemickú zložku získavanú z kokových listov, ktoré sú tradičným stimulantom. Kolumbijský domorodí ľudia žuli koku od nepamäti a aj dnes sa listy užívajú napr. zmiernenie výškovej nemoci. Samotné listy však nestačia na dosiahnutie efektu, ktorý prináša kokaín. Táto chemikália bola prvýkrát izolovaná v roku 1855 v Nemecku a používala sa v medicíne ako anestetikum na zmiernenie bolesti. Vo svojej liečbe ho používal napr. aj Sigmund Freud, ktorý pomocou neho uzdravoval seba i svojich pacientov. Kokaín sa čoskoro ukázal ako vysoko návykový a v roku 1914 sa dostal na zoznam zakázaných látok.
Crack
V rokoch 1920 až 1970 si kokaín udržiaval okolo svojho mena akýsi pôvab a noblesu. Bola to droga slávnych a bohémski bohatých ľudí, ktorá sa spájala s vyššou triedou. Na trhu sa však objavili dve nové látky, ktoré zamiešali karty na drogovej scéne.
Nikaragujskí Contra rebeli začali vyvážať obrovské množstvá kokaínu do Spojených štátov. Zahltili trh, cena prudko klesla a zisky sa znížili. Preto boli nútení vymyslieť niečo na oživenie trhu a zväčšenie prílevu peňazí. Tak sa trhu objavil crack.
Kokaín je v podstate prášok hydrochlorid kokaínu, rozpustný vo vode a väčšinou sa šňupe. Crack je naopak čistý kokaín, zbavený hydrochloridu, varený v laboratóriách ľudovo nazývaných „kuchyne“, zmiešavaný s vodou a sódou bikarbónou. Vzniknú malé „skalky“ (rocks), ktoré sa fajčia. Efekt je takmer okamžitý a omnoho silnejší ako pri kokaíne. To z cracku robí takmer okamžitú závislosť. Dealerom to prinieslo iba výhody – mohli predávať menšie množstvá viacerým ľuďom, na rozdiel od kokaínu bol (a je) cenovo dostupnejší a mohla si ho dovoliť aj chudobnejšia vrstva. Navyše sa jednoducho vyrábal. Ako bonus sa užívatelia začali vracať a trh sa tak mohol rozvíjať.
Nikaragua začala crack vo veľkom vyvážať do get neďaleko LA. To, že USA spomína na príchod drogy ako na tzv. crackovú epidémiu je iný príbeh a môžete sa o ňom dozvedieť viac na Netflixe. Odporúčam. A ešte si pozrite Dope – drogový seriál z pohľadu dealerov, užívateľov a policajtov. Tento je super.
Basuco
Okrem cracku sa trhu objavil aj druhý produkt, ktorý konkuroval kokaínu cenou, žiaľ, nie kvalitou. Ide o kokaínovú pastu, tzv. bacuso. Názov odvodený zo španielskeho basura de cocaina, v preklade odpad z kokaínu. Basuco je produkt založený na podobnej báze ako crack, zmiešaný s kokovými alkaloidmi, metanolom a petrolejom. Podobne ako crack, aj kokaínový odpad je rozšírený najmä v chudobnej časti obyvateľstva.
Kolumbia, kokaín a drogy dnes
Kolumbia dodnes patrí medzi najväčších producentov kokaínu. Až 70% celosvetového obchodu pochádza práve odtiaľto. Zvyšných 30% si rozdelil Ekvádor a Bolívia, plus v menšom iné štáty Južnej Ameriky.
Na ceste po Kolumbii sme sa spriatelili s niekoľkými domácimi, ktorých sme sa odvážili opýtať viac na kokaín kedysi a dnes. Ľudia o tejto časti svojej kultúry neradi hovoria a ešte menej radi spomínajú na časy spojené s Pablom Escobarom. Slovami domácich: „pýtať sa Kolumbijcov na kokaín je ako pýtať sa židov na holokaust.“ V Kolumbii je dodnes málo rodín, ktoré by neboli zasiahnuté krvavou minulosťou kokaínu, či už priamo alebo nepriamo.
Ak by ste sa rozhodli vyskúšať kokaín v krajine pôvodu, určite ho nekupujte na ulici. Určite nie je čistý. Emanuelo nám prezradil, čo si do svojich dávok cracku mixujú bezdomovci . Napríklad tehlu. Tú, čo vidíte na domoch. Ľahko sa to zoškriabe aj kľúčom. Emanuelo nás poprosil, aby sme si experimentovanie s bielym práškom premysleli. Na ulici či s kamarátom, v Kolumbii alebo hocikde inde. Každé pesos investované do kokaínu podporuje kriminalitu, vraždy a brzdí rast kolumbijskej spoločnosti. V každej lajne kokaínu je okrem benzínu primiešaná aj niekoho krv.
Medellín – bezpečné El Poblado s nebezpečnými zákutiami
Kolumbia už ani zďaleka nie je taká nebezpečná krajina, ako tomu bolo len pred pár rokmi. Z najhoršieho sa rýchlo dostala a samotný Medellín sa posunul vpred míľovými krokmi. Nájdete tu veľa bezpečných štvrtí a jednou z nich je El Poblado. Práve sem smeruje väčšina cestovateľov. Hoteli, reštaurácie, bary, diskotéky, hudba, neskutočne živá atmosféra, domáci aj turisti, pouliční umelci – všetko natlačené na seba v úzkych uličkách.
El Poblado je semienko, z ktorého vyrástol dnešný Medellín. Pôvodne niesol názov Plaza el Poblado a dedinka mala 80 obyvateľov. Z jej sa vyformovalo mesto, ktoré poznáme dnes. Hoci je táto štvrť vyhľadávaná aj vďaka relatívnej bezpečnosti (parkom sa ale po zotmení vyhýbajte), ani El Poblado sa nevyhlo nepekným častiam. V okolí parku Lleras sa nachádzajú ulice, ktoré sú svedkami temných príbehov. Začali ich písať gringos, ktorých cieľom dovolenky bola detská prostitúcia. Situácia začala byť natoľko kritická, že sa štvrť miestnym zhnusila a prestali sem chodiť. Po veľkom tlaku spoločnosti začala polícia situáciu riešiť, aj keď, podľa slov domácich, veľmi pomaly a neochotne. To u mnohých vzbudzuje podozrenie, že je v tomto biznise zapletená tiež. Celé to vyústilo do opatrení, ktoré zakazujú deťom zdržiavať sa na ulici po 7. hodine večer. Ak polícia nejaké prichytí, odvezie ho na záchytku. Dnes už je situácia lepšia, no detská prostitúcia, bohužiaľ, funguje aj dnes večer. Aj keď v menšom, ale funguje.
Micro trafficking
Okrem detskej prostitúcie sú problémom štvrte v okolí Parque Lleras aj drogy a tzv. micro trafficking. Dealovanie tu majú dobre premyslené. Značnú časť barov vlastnia narkobaróni, ktorí kokaín predávajú vo väčšom. Po uliciach sa motajú iba drobní dealeri, ktorí majú pri sebe malé dávky. Prečo je tento systém dokonale premyslený? V Kolumbii môžete mať pri sebe legálne dávky pre vlastnú spotrebu. 8 gramov marihuany a 1 gram kokaínu. Dealer má pri sebe iba toto množstvo a keď ho predá, ide do baru doplniť zásoby a znova sa vydá na ulicu. Aj keď ho zastavia policajti, nemá pri sebe nič, z čoho by ho mohli obviniť. Policajti tak nemajú inú možnosť, ako ho prepustiť.
Medellín – centrum mesta
Centrum mesta je úplne iný príbeh ako El Poblado. Naše prvé kroky v Medellíne viedli práve do centra. Neverili sme tomu, čo vidíme. Plejáda zdrogovaných ľudí, ktorí v ruke nedržali pivo, ale kokaín rozdrvený na bankovkách a fajky na fajčenie cracku. Stáli sme na Plaza Botero a namiesto sôch sme sledovali ľudí, ktorí pred našimi očami padali zdrogovaní na zem. Galéria živých zombies v srdci Medellínu. Mnohé zdroje označujú samotné centrum za no-go zónu. Ja hovorím: všetky peniaze a cennosti nechajte na hoteli a choďte sa pozrieť. Aj toto je Medellín. Väčšina z ľudí si vás aj tak nevšimne, lebo sú mimo. Ak chcete získať jasnejší obraz o uliciach pár blokov centra, pozrite si toto video.
Pár slov na záver
Medellín je kontroverzné mesto. Na jednej strane napreduje raketovou rýchlosťou, na strane druhej si jeho ulice u mňa získali najväčší rešpekt. Ak sa vydáte spoznávať aj iné časti ako El Poblado, buďte pripravení na to, že sa nebudete vždy cítiť bezpečne. Napriek svojej povesti obyvatelia svoje mesto milujú. Venujte mu pár dní a určite nájdete spôsob, ako si ho zamilujete aj vy.
12 vecí, čo vidieť počas návštevy karibského raja San Andrés
Guatapé Kolumbia – očarujúca dedinka neďaleko Medellínu
Kompletný sprievodca pri návšteve mesta Cartagena Kolumbia
Bogota – čo vidieť v hlavnom meste Kolumbie?
Santa Marta Kolumbia – vstupná brána do kolumbijského Karibiku
